Prvý krát som sa s dažďovými záhradami stretla pred pár rokmi v Seattli. V štvrti, kde sme bývali, bola dažďová záhrada takmer pri každom rodinnom dome. V tom čase som ešte netušila, čo predstavujú tie jemne prehĺbené časti záhrady s peknými kvetmi. Až kým som si pri jednej nevšimla malú tabuľku s popisom. V Seattli už v tom čase viedli veľkú kampaň na tento prirodzený spôsob odchytu dažďovej vody.
Čo je daždová záhrada
Dažďová záhrada je miesto, kam je odvedená dažďová voda napríklad zo strechy rodinného domu. Odtiaľ pomaly, najneskôr do 48 hodín, vsiakne do pôdy. A neodtečie do kanalizácie. Až toto horúce leto, keď sa prechádzam po našej vyprahnutej, rozhorúčenej záhrade, začínam chápať genialitu tohoto skvelého vynálezu.
Pri rekonštrukcii nášho domu som vedela, že odviesť dažďovú vodu do kanalizácie je hriech. Rozpočet nám však nedovolil vykopať v strede záhrady jamu a vložiť dostatočne veľkú podzemnú nádrž. V tom čase sme teda zvolili najlacnejšiu alternatívu – trativod.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že trativod spĺňa tú istú funkciu ako dažďová záhrada. Ale nie je to pravda. Zatiaľ čo dažďová záhrada je miesto plné kvetov a kríkov, okolie trativodu je vysušené. Tráva nad trativodom rastie s ťažkosťami, o kvetoch nemôže byť ani pomyslenia. Dôvodom je samotná konštrukcia trativodu. Aspoň toho nášho.
Prečo je dobré zadržiavať dažďovú vodu?
O tejto otázke už dlhé roky rozpráva aj hydrológ pán Michal Kravčík, člen OZ Ľudia a voda. Na svojich prednáškach hovorí o veľkom a malom vodnom cykle a jeho myšlienky ma oslovili už dávnejšie. On vám odpovedie erudovane a najlepšie.
Ja pridám už len jeden praktický dôvod, ktorý pozná nejeden majiteľ záhrady: keď si nezadrží dažďovú vodu v sude, musí polievať vodou z vodovodu. Túto myšlienku možno sledovať ešte ďalej: Načo zbierať dažďovú vodu a potom ju rozlievať do záhrady, keď sa môže rozliať sama? Nie je to úplne ideálny prípad, pretože polievame najmä keď je sucho. Z mojej perspektívy to však vnímam ako ten prvý krok správnym smerom.
Čo potrebujete vedieť o dažďovej záhrade
Prvé dažďové záhrady začali stavať v USA už v 90-tych rokoch minulého storočia. A skúsenosti z praxe ukázali, že:
- Dobre skonštruovaná dažďová záhrada drží vodu maximálne 48 hodín. Preto ju nemožno považovať za jazierko. Kvety, ktoré do nej nasadíte, musia zvládnuť sucho, vlhko, niektoré aj zatopenie. V závislosti od toho, v ktorej časti záhrady rastú. Záhrada by mala byť umiestnená na slnečnom mieste, od domu ďalej než 10m.
- Veľkosť dažďovej záhrady je v pomere k spevnenej ploche, z ktorej vodu odvádzate. Pomer 1:5 je pri piesčitých pôdach. A čím je pôda menej priepustná, pomer sa mení až po 1:3 pri pôdach ílovitých. (príklad: na 100m2 strechy potrebujete 20m2 až 33m2 záhrady. Pokiaľ by však záhrada mala presiahnuť 30m2, je dobré ju rozdeliť na viac menších.
- Tvar by mal byť oválny, v pomere strán približne 1:2. Voda má do záhrady vtekať v smere kratšej strany. Vtedy nedochádza k erózii a narušeniu rastlín. Na spomalenie prívalovej vody je vhodné do cesty postaviť prekážky, napríklad kamene.
- Ideálna hĺbka záhrady je od 15cm do 30cm. Z hlbšej záhrady voda vsakuje príliš dlho. Samozrejme čím je záhrada plytšia, tým by mala mať väčšiu plochu, aby absorbovala celý objem privedenej dažďovej vody.
- Sklon svahov by nemal byť strmší ako 12%. Inak dochádza k erózii.
- Samotnú pôdu v dažďovej záhrade môžete vymeniť za vhodnú pôdnu zmes, ktorá pozostáva z 50-60% piesku, 30-40% ílovitej ornice, zvyšok, ideálne 5-10%, kompost (organická hmota).
Všetky skúsenosti s vybudovaním dažďových záhrad a ďalších projektoch, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine pán Michal Kravčík podrobne spracoval do manuálu na vybudovanie dažďovej záhrady.