Vychovať mačiatka nie je hračka

Mám rada keď pri dome žije nejaké zviera. Sliepky boli fajn, no pri našom spôsobe života sme po dožití prvej štvorice chov neobnovili. Zatiaľ veľa cestujeme a sliepky potrebujú pozornosť každý deň. Ani pre psa nie je naša rodina vhodná. Zato mačka sa osvedčila. Teda kocúr. Je to slobodné zviera a týždeň bez gazdu vydrží. Keď je dostatočne spoločenský, obľúbi si ho nejeden sused a s radosťou nachová. No aj kocúr má svoje limity.

Preto sme si minulý rok prvý-krát zadovážili mačku. Kocúr má totiž krátky život: bitky o teritórium a samičky spôsobí, že do štyroch rokov zmizne a už sa neukáže. Aj keď dostávali vynikajúce granule pre mačky, ani jeden neobstál v tvrdých pouličných bojoch.

Náš prvý kocúr bol „pán“. Elegantný, ryšavý, ochotný rešpektovať niektoré moje pravidlá :-). Nastavil laťku veľmi vysoko. Žiadny ďalší, čo po ňom nasledoval, sa nedal vycvičiť a nedosahoval Riškove kvality. Preto sme sa s deťmi rozhodli, že si „vychováme“ mačku, ktorá sa  v blahobyte dožije 10-15 rokov.

Mačiatka ako bonus

Mačku, na rozdiel od sučky, vraj možno sterilizovať bez toho, že by mala mladé. No my sme sa nechceli ukrátiť o tento zážitok. Ako je však u nás pravidlom, termín dávno naplánovanej dovolenky kolidoval s termínom vrhu. Už sme to zažili keď sa nám liahli kuriatka. Preto sme na pôrod všetko nachystali a požiadali môjho otca, aby nám pri strážení domu dohliadol aj na Miňu a jej potomstvo, keď sa narodí.

Jedno ráno nám otec telefonoval, že Miňa zmizla. Ráno sa intenzívne dobýjala do domu, on jej však s čistým svedomím vysvetlil, že ju pustí dnu až keď si vypije kávu a zje raňajky. Predsalen má svoje roky a potrebuje svoje rituály. Netušil, že situácia je vážna, priam kritická. A keď vyšiel na terasu, že ju zavolá, nebolo jej. Prehľadal blízke aj široké okolie, niekam zaliezla a on netušil kam. Dve noci dobre nespal, ako ho mrzelo, že zanedbal svoje povinnosti. Na tretí deň Miňa vyliezla spod santoliny vedľa terasy, hladná a smädná. A v tuneli hustej spleti konárov a lístkov tohoto voňavého kríka mala tri krásne Miňonky. Všetko bolo tak, ako má byť a otec mohol znova dobre spávať.

Len pod posteľou je mačka v bezpečí

Po návrate z dovolenky sme ani nevyložili batožinu z auta a bežali sa pokochať rodinnými prírastkami. Boli rozkošné. A Miňa keď zistila, že sme doma, okamžite presťahovala svoje mačiatka pod našu manželskú posteľ. Zrejme si to miesto vyhliadla už dávno, ale môjmu otcovi nedôverovala a počkala až na náš návrat.

Prekvapilo ma, ako dlho sú malé mačiatka nemohúce. Niekoľko týždňov sa spod postele nepohli a my sme každú noc počúvali Minino pradenie a mľaskanie kojencov. Až po mesiaci začali nemotorne vyliezať a pre nás začalo náročné obdobie výchovy.

Rozmaznávanie a socializácia mačiatok

Keď chcete mať prítulnú mačku zvyknutú na ľudí, treba ju poriadne rozmaznať. Táto aktivita pozostáva z nosenia mačiatka na rukách, uspávanie mačiatka v lone, hladkanie počas spánku (čo je niekoľko-krát za deň).

Naše Miňonky sme mohli začať rozmaznávať až keď mali viac ako tri týždne. Skôr nám to ich matka nedovolila. Aj tak ostražito číhala, či má v dohľade všetky deti a spokojná bola až vtedy, keď sme jej ich vrátili. Museli sa naučiť chodiť na záchod a jesť granule. Vtedy sme využili špeciálne krmivo určené pre mačiatka a dojčiace mačky. Mohli jesť spolu a Miňonky sa od mamky naučili spôsobne jesť a neohŕňať nos nad granulami. Zodpovednosť za túto etapu som delegovala na mladšiu dcéru.

Teraz už viem, že hygiena je najťažšia časť výchovy a treba jej venovať veľa pozornosti. Druhý krát by som túto zodpovednosť nenechala na 16-ročnej dcére. Pri takom počte mačiek treba piesok vymieňať denne, inak si nájdu čistejšie (a tmavšie) zákutie. No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše: začalo nám v celom dome príšerne smrdieť. A ja som tvrdohlavo stála na svojom a vyžadovala od dcéry, aby sama udržiavala čistotu mačacieho záchoda a denne kontrolovala všetky kúty. Nabudúce by som predchádzala zbytočným konfliktom a viac by som jej pomáhala.

Bolo to super, ale raz stačilo

Ako rástli, ich rádius sa zväčšoval, až sme nad Miňonkami začali strácať kontrolu. Čalúnený nábytok, koberce a iné zariadenie v dome dostávalo zabrať. O množstve mláčok a iných exkrementoch ani nehovorím. To bol signál socializované a rozmaznané Miňonky odovzdať budúcim majiteľom. S mačiatkami sme sa s láskou rozlúčili, užili sme si tie tri mesiace, ale do ďalšieho vrhu sa mi už nechcelo. Miňu sme dali sterilizovať.

Po tom celom bolo zaujímavé ju sledovať, ako sa vracia do starých koľají, ako nás už toľko nepotrebuje, ako si začína znova užívať leňošenie v kresle a maznanie sa s deťmi po návrate zo školy. Na to, že som pre ňu bola dobrý sparing-partner pri Miňonkách dávno zabudla a opäť ma využíva výhradne ako dodávateľa žrádla. Som na ňu prísna a dnes dostáva už len organické granule pre sterilizované mačky, aby ostala krásna a štíhla. Nedávam jej veľa. Totiž viem, že pani suseda, ktorá popri nás chodí na prechádzky, jej určite nasype ďalšie.