Podzemná nádrž na dažďovú vodu

Stále je pre mňa aktuálna otázka, ako čo najefektívnejšie zadržať dažďovú vodu na záhrade. Začala som obyčajnými sudmi. Tie však na horúce a suché leto nestačia. Teraz stojím pred rozhodnutím, či vybudovať dažďovú záhradu, alebo zabudovať veľkokapacitnú podzemnú nádrž.

Podzemná nádrž na dažďovú vodu

Mojim ideálnom je podzemná nádrž na dažďovú vodu s takým objemom, aby som zachytila všetku vodu, ktorá padne na našu strechu. Začala som hľadať dostupné informácie o zrážkach, aby som vedela, akú veľkú podzemnú nádrž potrebujem. Potom som zisťovala informácie o tom, koľko litrov závlahy potrebuje trávnik a koľko zeleninový záhon. Očakávala som elegantný výsledok vo forme parádneho grafu, ktorý by mi ukazoval množstvo vody v nádrži :-).

Výsledok si pozrite online v tabuľke s výpočtom spotreby vody. 

Ročné zrážky a závlaha

Zo zdrojov SHMÚ mám, že priemerný ročný úhrn zrážok je 566,5mm vodného stĺpca. Predstavuje to 566,5 litra na m². Z našej 100m² strechy viem za rok získať cca 57m³ (56 650 litrov) vody.

Porovnajme tento zdroj vody s veľkosťou potrebnej zálievky.

Na trávnik potrebujem cca 5mm/deň (je to len jednoduchý výpočet, neberiem do úvahy závislosť množstva vody od teploty), teda 5l/m2/deň. Zelenina potrebuje o niečo viac. Aby som nepreháňala, počítam s 20 milimetrami. To znamená 20 litrov na m² na deň počas hlavného vegetačného obdobia od apríla do augusta.

Počítam 100m² trávnika a 15m² zeleninového záhonu. Za sezónu potrebujem 75m³ vody na trávnik a 45m³ na zeleninu. Spolu počas letných mesiacov miniem 120m³ vody (podľa presnejších dát z tabuľky 117m³). Do nádrže mi pritečie o 61m³ menej. A v najkritickejších mesiacoch nemám po ruke žiadnu zásobu vody.

Eko prístup

Pri hľadaní vhodných argumentov pre podzemnú nádrž na dažďovú vodu ma znepokojuje nízka cena vody z vodovodu. Bez stočného je to v Bratislave 1,79 Eura za kubík. To znamená, že vodárňam za celú moju spotrebu vody na zalievanie platím ročne 210,- Eur. Ekonomický prístup ma motivuje zostať pravidelným odberateľom vodární.

Avšak moje ekologické svedomie mi našepkáva, že dažďová voda je dar z nebies, ktorým by som nemala plytvať, posielať ju do kanála a ešte za to platiť poplatky. Je tu prípad Ríma: počas tohtoročného leta Rimania nesmeli používať pitnú vodu na zalievanie. Aj my sme mali v minulosti zopár takých suchých rokov. K tomu kvalita dažďovej vody pre rastlinky je neporovnateľne lepšia ako voda pitná.

Preto na internete vyhľadávam ďalej a zisťujem, že cena za podzemné nádrže sa pohybuje od 60,- do 300,- na 1m³ nádrže. Čím je nádrž väčšia, tým je pomerná cena vyššia. Takže keď si zrátam návratnosť za kubík, vychádza mi približne 60-300 rokov. (Kde tak asi budem o 60, alebo 300 rokov?)

Nástrahy uskladnenej dažďovej vody

Pri uskladňovaní dažďovej vody hrozí, že sa pokazí. Preto je potrebné ju do zbernej nádoby dostať čo najčistejšiu a pravidelne kontrolovať a čistiť. Niekto do nádrže pravidelne leje chlór, iný má vymakaný filter a vodu čistí nepretržite. Táto varianta je však nákladná: spotreba elektrickej energie, potreba pravidelne čistiť filter, … Nedalo mi, a na čistenie dažďovej vody som sa pozrela bližšie a napísala samostatný blog.

No ako najväčšiu nástrahu vidím v nevyhnutnosti dospieť k dôležitému záveru:

1. Zavlažovať trávnik je nezmysel, treba si vysiať lúku a tú kosiť 4-5 krát do roka. Anglický trávnik mať len na zopár metroch štvorcových medzi domom a záhradou, nech máte aspoň trochu pociť kultivovanosti :-).
2. Zeleninová záhrada potrebuje výdatnejší zdroj vody než je dážď. Preto je dôležité mať pozemok pri rieke, ktorá nevyschne po celý rok a má systém závlahy pre okolitých farmárov tak, ako som to videla v Španielsku neďaleko Leónu.

Podľa čoho sa rozhodnúť?

Našťastie psychológovia už dávno vedia, že ľudia sa nerozhodujú racionálne. Na rozhodnutí sa podieľa aj naše emocionálne Ja. A aj keď ekologický prístup nám v tomto prípade môže pripadať ako iracionálny, som na jeho strane. V kútiku duše sa teším z každej novej zabudovanej podzemnej nádrže na dažďovú vodu a podporujem všetkých bláznov, ktorí sa do takéhoto projektu púšťajú. Podporujem ich v každom pokuse, aj keď z ekonomického (=racionálneho) pohľadu ide o úplný nezmysel.

Švagrova žumpa

Pred rokom sme sa o podzemných nádržiach na vodu rozprávali aj s mojim švagrom. Tiež sa mu páči myšlienka šetriť dažďovú vodu. On však má výhodu. Jeho dom bol na kanalizáciu pripojený len nedávno a ostala mu nepoužívaná betónová žumpa. Tú mu stačí už len vyčistiť, naimpregnovať a na jar má z čoho polievať. Keď na miesto poklopu namontuje obyčajnú pumpu, má eko-logické aj eko-nomické riešenie. Moje excelovské tabuľky na výpočty nebude potrebovať.