Zelená fasáda a zelená strecha
Prečo sú zelené strechy, zelené fasády a vertikálne zelené steny v móde? V čom spočíva genialita zarasteného altánku v rohu záhrady a prečo je v tieni stromu príjemne chladno? Nielen vďaka tomu, že na vás nesvieti priame slnko. Veď aj pod plechovou strechou na vás nesvieti, a je pod ňou horúco.
Vždy som si myslela, že tam, kde je zeleň, je teplota nižšia vďaka fotosyntéze. No zjavne som sa mýlila:
Čím zeleň chladí?
Fotosyntéza
je chemický proces, pri ktorom zelené časti rastliny premenia vodu a oxid uhličitý na cukry, keď na ne svieti slnko. Ako vraví môj otec: je to najefektívnejší a najlacnejší spôsob uskladňovania slnečnej energie.
Chemický vzorec fotosyntézy je:
6 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 + 6 O2
Pri fotosyntéze list pohlcuje slnečné žiarenie, rozkladom vody a príjmom CO2 z atmosféry tvorí cukry. A nielen cukry ale aj bielkoviny a tuky. Napríklad sladké ovocie, olejnaté orechy či drevo. Z vody spotrebuje len vodík, kyslík vypúšťa do atmosféry. Ako ma učili v škole: “100-ročný buk vyprodukuje za hodinu toľko kyslíka, koľko potrebuje 10 ľudí za rok a absorbuje asi 100 kg oxidu uhličitého”.
Ale neučili ma, koľko energie treba na štiepenie vody a koľko na samotnú syntézu cukrov. Túto informáciu sa mi nepodarilo získať ani dnes. No zistila som, že rastliny pohltia len úzku časť slnečného spektra a vodu, ktorú jeden strom spotrebuje na fotosyntézu, tvorí len nepatrné množstvo (cca 1,5% až 3%) z toho, čo odparí pri transpirácii.
Transpirácia
je proces, pri ktorom voda zo zeme prechádza celou rastlinou od koreňov až cez prieduchy v listoch, kde sa odparuje. Transpiráciou rastlina čerpá z pôdy výživné látky potrebné na rast a tvorbu spomínaných bielkovín a tukov. Počas teplého dňa, keď potrebuje mať prieduchy na listoch otvorené, aby prijímala oxid uhličitý zo vzduchu, dochádza aj k intenzívnejšiemu odparu. Teda aj k výraznejšiemu ochladzovaniu v okolí rastliny. Napríklad dospelý strom za letný deň odparí 200-250 litrov vody.
Pri odpare vody teplota okolia klesá. Ak neveríte, urobte si pokus: namočte handru do vody a odmerajte jej teplotu. Potom ju dajte sušiť a po niekoľkých minútach znova odmerajte teplotu. Uvidíte, že klesla. To isté simulujú bioklimatické pergoly s rozprašovačmi vody. Dajte si v lete kávu na terase reštaurácie, kde majú rozprašovač.
Zelené fasády a steny
Vďaka transpirácii je v okolí zelene chladnejšie o niekoľko stupňov. To vedeli už aj naši starí otcovia a domy si nechali obrásť popínavými rastlinami. Najčastejšie brečtanom, viničom alebo paviničom. Obrastené steny domu sa neprehrievali a boli veľmi pekné.
Zelené fasády majú však okrem kladov aj určité limity. Brečtan sa do fasády zakorení a postupne zdevastuje nosné múry. Keď po rokoch obrastie celý dom, budete ho musieť strhnúť a steny opraviť. Pavinič 3-laločný je k fasáde ohľaduplnejší. Nezakoreňuje, len sa prichytí. No keď vyschne, nie je jednoduché ho odstrániť.
Treláž
Aby ste ochránili obvodové múry domu a fasádu, môžete použiť drevenú treláž. Je to jednoduchá technológia na zelenú fasádu. Ak použijete kvalitný materiál, vydrží dlho, ale nie večne. Keď rastlina príliš narastie, drevo ju nemusí uniesť a poškodí sa. A keď aj unesie tú záťaž, tak aj najkvalitnejšie drevo časom zvetrá a rozpadne sa. Po výmene treláže bude trvať niekoľko rokov, kým sa popínavá rastlina opäť rozrastie.
Konštrukcia nerezovej siete.
Práve preto sú dnes na trhu siete z nerezového lanka. Kvalitne prevedená konštrukcia má omnoho dlhšiu životnosť. Nevýhodou ocele je veľká tepelná vodivosť. Nám takto vymrzol zimozel, ktorým sme chceli nechať obrásť vstup do domu. Niekoľko rokov po sebe mu omrzli všetky poplazy, ktoré sa vinuli na po zábradlí. Nakoniec to vzdal a vyschol. Preto k oceľovej sieti doporučujem rastliny starostlivo vybrať.
Samonosné konštrukcie zelených stien
Páčia sa mi ambície architektov implementovať zelené fasády a vertikálne steny do mestskej zástavby. Na výber je už viac technológií, ktoré sú vo vývoji a neustále napredujú. Spoločným znakom je, že ju netvorí len zopár koreňov popínavých rastlín vyrastajúcich zo zeme, ale rastliny vyrastajú po celej ploche fasády. Zo súvislej geotextilnej steny, či samostatných črepníkov alebo košoch namontovaných na špeciálnych samonosných konštrukciách.
Montáž sukulentovej výsadby v košoch. Každý kôš je zavesený na stenu samostatne, vďaka čomu sú opravy a údržba jednoduchšie.
Aby fasáda nevlhla, musí byť medzi ňou a konštrukciou vetracia medzera. Takto na ňu nesvieti priame slnko, transpirujúce rastliny okolitý vzduch ochladzujú a vy získate dva dôvody, prečo nemusíte klimatizovať interiéry.
Zavlažovanie
Celá konštrukcia je pomerne drahá, no verím, že tieto technológie časom budú cenovo dostupnejšie.
Väčší problém vidím v údržbe celého systému, zavlažovaní a spotrebe vody, ktorú rastliny na transpiráciu potrebujú. Aj optimalizované a dobre prepracované steny majú v našich zemepisných šírkach spotrebu vody cca 3l/m2/deň (1-5 litrov na m2 za deň), teda až 1.000 litrov na meter štvorcový za rok. Spotreba vody pri 12-poschodovom paneláku so zelenou fasádou bude cca 2.800 m2 x 1 m3/m2/rok= 2.800m3.
Samozrejme tento problém vývojári zelených fasád riešia. V zahraničí už aj legislatíva umožňuje zavlažovať rastliny tzv. sivou vodou.
Údržba zelených fasád
Údržba závlahového systému vyžaduje veľa času a starostlivosť. Pravidelné čistenie filtrov kvapôčkovej závlahy, sledovanie optimálnej distribúcie vody, a kontrola koncentrácie hnojiva vyžaduje odborníka.
Rastliny v zelených fasádach a stenách majú svoju životnosť a musíte ich raz za čas dosádzať. Okrem dosádzania sa vždy niečo nájde, čo treba vyspraviť. Na to potrebujete aspoň raz do roka pristaviť vysokozdvižnú plošinu alebo lešenie.
Niekedy však zelená stena po pár rokoch nemusí vyzerať podľa vašich predstáv a potrebuje razantnejší zákrok.
.S mojimi skúsenosťami, čo všetko obnáša starostlivosť o obyčajnú horizontálnu záhradu, si viem predstaviť, že s vertikálnou to môže byť komplikovanejšie a výsledok po rokoch starostlivosti nemusí zodpovedať počiatočným predstavám, ani fotografiám na Instagrame. Preto by som od zelenej fasády nemala veľké očakávania a uspokojila by som sa s niečím, čo je zelené, rastie to a stačí mu závlaha, ktorú mu viem dodať.
Zelené strechy
Aj zelená plochá strecha poskytuje komfort vďaka transpirácii aj odparu vody z pôdy (spolu sa tomu hovorí evapotranspirácia). A má ešte jednu skrytú výhodu: už samotná hrúbka substrátu je dostatočná tepelná izolácia, ktorú nedosiahnete klasickou konštrukciou plochej strechy. Spolu s vegetáciou dobre chránia stavebné materiály pred prehriatím a zamŕzaním, čím výrazne zvyšujú jej životnosť. Okrem toho, že je praktická, je zelená strecha aj veľmi pekná. V Rusovciach už roky stojí dom, ponorený v trávach, na strechách v Grécku je bežná liečivá opuncia a iné kvitnúce trvalky.
V severných prímorských krajinách môžu mať na streche bujnú zelenú trávu, v južných krajinách na mráz citlivé opuncie.
Ak strechu nechcete zavlažovať, nechajte si ju zarásť sukulentami. Podobne ako sa pestujú koberce z trávnika, sú aj koberce zo sukulentov. Vďaka takýmto kobercom budete mať strechu zarastenú hneď. Jednoduchšie sa postaráte o zakorenenie dospelých rastlín predpestovaných na plantáži, ako o redšie vysadené mladé rastlinky.
Kto to bude plieť?
A treba to všetko plieť? Všetko závisí od vašej predstavy a očakávaniach. Ja by som si hlavu nelámala a nechala by som tam rásť všetky byliny, ktoré tam vyrastú. So samovýsevom nemám žiadnu robotu, zato mám istotu, že rastliny, ktoré sa postupne na streche uchytia, sú ideálne pre túto teplú a suchšiu klímu.
Samozrejme čo tam možno nechať a čo nie, nakoniec prekonzultujte s firmou, ktorá vám strechu urobí. Tí budú najlepšie vedieť, ktorá rastlina môže konštrukcii strechy uškodiť.
Vľavo známa hala LIKO-s, vpravo jej termosnímok. Zelené steny a strecha sú výrazne chladnejšie oproti zvyšným častiam stavby.
Možno to z môjho článku nie je vidno, ale som veľkým fanúšikom týchto technológií a vidím v nich viac výhod ako nevýhod. Jednoduchá termosnímka ukáže, že kde je zeleň, je naozaj chladnejšie. Zachovajme si zeleň v našich mestách.
