Dušan Jurkovič a jeho povojnové montované domy
Sú skutky a diela ktoré prinášajú ich tvorcom uznanie a slávu, ale sú aj také, ktoré nikto okrem autora neocení a ktoré rýchlo upadnú do zabudnutia. Presne takýmto prípadom bol aj Jurkovičov jednoduchý skladací dom z pálených tehliarskych výrobkov.
Montované domy sú dnes samozrejmosťou. Dušan Jurkovič s moderným projektom “skladacieho domu” prišiel po druhej svetovej vojne, keď cítil potrebu pomôcť pri obnovení vojnou zdevastovanej krajiny. Vo svojej publikácii z roku 1945 pod názvom “Skládací domky rodinné z pálených cihlářských výrobků” navrhol ucelený systém lacnej a rýchlej výstavby rodinných domov na vidieku aj v mestách. Vzhľadom k tomu, že návrhu sociálneho bývania sa venoval celý život, jeho predstava bola komplexná a návrh prepracovaný do posledného detailu.
Inšpiráciu čerpal zo života ľudí na vidieku a robotníkov v mestách a zo starého slovenského zvyku, keď si ľudia navzájom pomáhali pri stavbe domu. Jeho cieľom bolo uľahčiť a urýchliť výstavbu rodinných domov z moderných a nehorľavých materiálov ľuďom bez potrebného stavbárskeho vzdelania. Tak prišila na svet myšlienka jednoduchých skladacích domov, ktoré vedia postaviť dvaja ľudia za pomoci bežne dostupných nástrojov a susedov, bez potreby náročnejšej (= nedostupnej a nákladnej) techniky.
Táto Jurkovičova myšlienka sa však v čase nástupu Komunistickej strany stretla v odbornej verejnosti s veľkým odporom a nepochopením, nepriaznivou kritikou až výsmechom:
“Autor se učí na stavbách starověku, hledá nosník ne velké váhy, který by dva lidé zvládli a osadili na patřičné místo… Podle autora publikace jsou konstrukce ve stavebnictví náramně jednoduchá záležitost. Domníváme se, že není třeba dalších slov, a pochybujeme o tom, že by se tato publikace, pro svou cenu rozšířila mezi slovenským dělnictvem a zemědělci… Publikace je pěkně vypravená, ovšem v obsahu jsou nejcennější perokresby lidových staveb a jejich dřevěných detail. Ať si Jurkoviče vážíme sebevíc, s touto publikací nelze souhlasit”. Kritika zverejnenená v denníku “Právo lidu” v roku 1947.
Idea Jurkovičových montovaných domov
Jurkovičova myšlienka bola sprístupniť chudobným vrstvám moderné bývanie, ktoré by si postavili svojpomocne a za nízke náklady. Spojil to s osvetou bývania. Presadzoval vkusné fasády vychádzajúce z ľudovej kultúry, s kvalitnejším usporiadaním obývaných izieb a spálni. Dôraz kládol na hygienu spočívajúcu v nevlhnúcej stavbe s kúpeľnou a záchodom v interiéri domu.
Celý proces stavby mal prebiehať lokálne: Miestny výrobca-dodávateľ, podľa vybraného modelu domu, dovezie stavebníkovi všetky potrebné prefabrikáty na stavbu stien a stropov. Aj s návodom na postavenie, a očíslovanými dielcami. Po dokončení stavby stien mal výrobca dodať kompletný krov a škridľu, po vyschnutí stavby všetky okná a dvere.
Len výrobu malty a omietok, a s tým súvisiaci materiál, si mal stavebník zabezpečiť sám.
Čo sa týka plechových častí stavby (parapety, rýny a zvody a pod.) – tam Jurkovič zvažoval, či aj túto časť by mohol dodávať ten istý dodávateľ. Výhoda: v dielni presne narezaný materiál sa na mieste stavby ľahko zmontuje.
Jurkovič vo svojej práci navrhol 15 základných modelov rodinných domov. Jednalo sa o prízemné aj 2-podlažné domy, radové zástavby do okrajových častí miest a rekreačnej chatky pre ľudí, ktorí chcú víkend stráviť mimo mesta. Počítal s tým, že modely bude možné otáčať podľa svetových strán, alebo postaviť v zrkadlovom obraze.
Stavba domu s pokrokovými myšlienkami
Dôležitým zásadám, ktoré Dušan Jurkovič v knihe uplatňuje pri každom z navrhovaných domov venuje celú jednu kapitolu.
Hygienu kládol na prvé miesto kriterií, podľa ktorých tieto domy vznikli. Preto jednou z podmienok bolo, že majú byť podpivničené. Pretože “len dobre podpivničený dom bude suchý”. Pivnicu navrhuje zapustenú do zeme buď úplne, alebo čiastočne a s oknami. Aby ju obyvatelia mohli využiť na rôzne účely. Ak by nebolo možné dom podpivničiť, navrhol 2-podlažný dom a obytné miestnosti situoval do prvého poschodia. Steny na náveternej strane, ktoré sú vystavené dažďom, odporučil zaizolovať proti vode.
Každý z navrhovaných domov obsahuje kúpeľňu a záchod. Ak by nebolo možné napojiť dom na kanalizáciu, prepracoval návrh s prepojením na žumpu. To, že navrhol kúpeľnu v každom z domov však neznamená, že ju umiestnil hneď vedľa spálne :-). V najlacnejších a najmenších domoch sa nachádza v pivničných priestoroch spojená s práčovňou. Aj napriek tomu som presvedčená, že to bola nesmierne pokroková myslienka. Veď v tom čase sa domy na vidieku bežne stavali bez kúpeľne a drevené záchody stáli vonku pri chlieve. Ak by sa Jurkovicovi jeho návrhy podarilo presadiť, bol by to obrovský pokrok v kultúre nášho bývania.
Jurkovič v týchto domoch počíta s ústredným kúrením, kuchyne navrhuje vo variantoch so sporákom na drevo aj so sporákom na plyn či elektrinu. Ak to priestor v dome umožňuje, ponúka varianty obytnej kuchyne – kuchyňu prepojil s dennou izbou. Myslel pri tom na gazdinú, ktorá potrebuje z kuchyne vidieť na deti hrajúce sa vo vedľajšej izbe.
V každom dome vyhradil miesto na pracovné stoly a kočík.
V priestrannejších domoch navrhoval aj miesta na odpočinok počas dňa, knižnicu, na stretávanie sa a prijímanie hosti. Možno tieto vizionárske myšlienky po vojne vyzneli idealisticky až komicky, no mohli byť samozrejmosťou v každej domácnosti tak, ako to poznáme dnes.
Domy s rôznymi účelmi
Domy navrhoval od skromných jednopodlažných, s pôdorysom 5,5m x 8m až po poschodové domy s pôdorysom 8m x 10m so štandardami mestského a moderného bývania. Ku každému domu rozkreslil niekoľko variant dispozície interiéru a vyčlenil miesto pre “zárobkovú činnosť” obyvateľov domu. Mal v pláne navrhnúť aj typizovaný nábytok, s tým, že materiál ako drevo a bytový textil pre čalúnenie si každý vyberie podľa vlastného vkusu.
Dom s hospodárstvom mal slúžiť pre tých, čo na prilepšenie chovali sliepky alebo ošípané. Keďže tento druh hospodárenia bol veľmi rozšírený, pripadalo mu prirodzené tieto potreby obyvateľom domu naplniť. V malých domoch tieto priestory Jurkovič navrhol v pivničných priestoroch, s priamym východom von a dostatočne ďaleko od obývacích miestností. Väčšie domy mali hospodársku časť rozľahlejšiu, rozdelenú pre viac druhov chovaných zvierat a s väčšími skladovacími priestormi.
Rozľahlejším rodinným domom navrhoval dielne a skladové priestory pre remeselníkov. Dielňa mala samostatný vchod a okná na dve strany, aby bola dostatočne presvetlená.
Taktiez presadzoval myšlienku podporiť turistický ruch a niektorým z domov navrhol izbu vhodnú na prenájom turistom a cestovateľom.
Ako ukážku variability jeho systému načrtol aj možnosť výstavby mestských nájomných bytov a radové zástavby pre robotnícke štvrte.
Ako skladačka Lego
Aby mohol svoju myšlienku zrealizovať, navrhol stavebný systém pozostávajúci z jednoduchých pálených dielcov. Z nich by si ľudia dom samy postavili, ako z lega. Jurkovič myslel na všetko a vďaka tomu mali niektoré dielce viecero možností využitia. Tým zabezpečil nízke náklady a jednoduchú výrobu dielcom.
Boli to tehly, preklady, tehly pre stropné konštrukcie tzv. hurdy, nosné stĺpy s komínovým otvorom, lícové tehly na lemovanie okien a vydlazdenie schodov, komínová krycia doska, komínové dvierka a pod. Všetko nehorľavý materiál.
Tehla
Už vtedy navrhoval dierované tehly (tzv. voštinové) tak, ako ich poznáme dnes. Mali tvar písmena T a spôsob ich kladenia zabezpečil, aby nevznikli zvislé špáry. Tehly mali menšiu hmotnosť, čím chcel Jurkovič ušetriť prácu a materiál. Ako sám píše:
“1 obyčajná tehla normálne váži 4.20 kg
1 moja tvárnica T váži 5 kg
Do 1m2 zdiva, silného 45 cm, treba 133 kusov obyčajnej tehly
Do 1m2 voštinového zdiva, silného 30 cm, 45 kusov tvárnic
Ak 1 tehla váži 4.20 kg, váži 1m2 tohoto zdiva ……………….. 558 kg
Ak 1 tvárnica T váži 5 kg, váži 1m2 voštinového zdiva …………. 270 kg
Teda menej o …….. 288 kg na 1m2.
Takáto istá úspora je aj na malte. “
Tehla s maltou mali 10 cm na výšku, čo prácu murára nielen uľahčovalo, ale aj urýchľovalo. Podľa úradných skúšok jeho obvodová stena mala tepelno-izolačné vlastnosti ako klasické murivo hrúbky 90cm :-). Ďalší dôležitý argument v prospech voštinových tehál bol, že sa ušetrí až 50% nákladov na doprave materiálu. Už vtedy myslel dostatočne ekologicky, nielen ekonomicky.
Nosník
Navrhol jednoduchý komínový systém, aký dnes bežne používame. Avšak okrem odvodu spalín mal tento slúžiť ako nosná časť domu – pilier na podopretie nosníkov.
Veľkú pozornosť venoval nosníku. Musel mať takú hmotnosť a dĺžku, aby ho vedeli zdvihnúť do výšky a osadiť dvaja chlapi. Sám zhodnotil: “Celá táto práca je založená na nosnom rozpätí nosníka 2,25m. Nosník na rozpätie 2,50 m mi po vykonaných pokusoch tiež už neni problémom, ale len otázkou, či treba obytné miestnosti tu podaných typov, ako i k budovaniu hospodárskych budôv.”, dĺžka 2,25 m je dostačujúca. Domy predsa mali slúžiť ľuďom, ktorí potrebovali stavať domy po vojne rýchlo a za nizke náklady.
Výskum a testovanie
Svoju prácu netvorlil len tak od stola, ako by sme si mohli myslieť. Publikáciu napísal až po tom, ako otestoval svoje návrhy a niekoľko skladacích domov bolo obývaných. Dal si záležať aj na surovine, z ktorej sa pálené časti mali vyrábať. Po celom Slovensku zozbieral vzorky hlín, z ktorých nechal jednotlivé dielce vypáliť a otestovať. Len tak mohol presadiť lokálnu výrobu a ušetriť náklady na doprave.
Vďaka Jurkovičovmu dômyslenému systému si staviteľ mohol postaviť aj rozľahlejšie domy, než tie, čo autor zakreslil vo svojej publikácii. Jediným obmedzením rozširovania bolo, že sa musel držať rozmeru nosníka a jeho násobkov.
Záver
Z môjho pohľadu je veľká škoda, že toto dielo upadlo do zabudnutia. Vďaka tomu máme dnes na vidieku zvláštnu a nie veľmi príťažlivú architektúru. Chápem Jurkovičovu neustálu snahu o osvetu a vzdelávanie bežných ľudí v oblasti bývania. Vyhli by sme sa rôznym nepoužiteľným rodinným domom v tvare kocky, ktoré nie je možné vykúriť, a vďaka čomu obyvatelia týchto domov často končia v tých najmenších pivničných priestoroch.
