Vytvoriť skutočne útulný domov
Kedysi som sa zaprisahala, že doma nebudem mať žiadne “lapače prachu”. Žiadne obrazy, drobnosti na poličkách, fotky, sošky, kamienky, mušle,… Tejto zásady som sa musela vzdať, pretože to sú predmety, ktoré vytvárajú z domu útulný domovom. Naučil ma to môj manžel a “vedecky” mi to zdôvodnili na kurze feng-shui: Je to jinová zložka, ktorá kompenzuje jangovú rovnú stenu, zachytáva a kumuluje energiu. Preložila som si to ako “to, na čom môže spočinúť zrak a pokochať sa”. Náš zrak totiž upútajú práve nerovnosti. Preto je dobré mu do cesty nastaviť niečo pekné. A keď sú steny prázdne a dlážka lesklá, zrak skáče z miesta na miesto a nemá sa čoho chytiť.
Preto sme aj náš dom postupne vyzdobili, z veľkej časti obrázkami.
Začiatky
Keď sme sa sťahovali do našeho domu, robotníci ešte montovali kuchyňu a ja som po nociach v detských izbách pokladala koberce. Závesy sme ešte nemali, biele steny zívali prázdnotou. O obrazoch na stenách nebolo ani chýru. A každý zvuk sa ozýval ako v telocvični. K útulnosti mali napomôcť len malé kvety na oknách. Aj tak som sa tu cítila ako doma.
Teraz, po 10 rokoch, keď si pozerám fotografie z toho obdobia a smejem sa: aký neútulný a chladný dom sme vtedy mali.
Zmena nastala postupe. Dnes máme každú stenu ozdobenú, knižnica sa prehýna pod ťarchou upomienkových predmetov a výstavku na krbovej rímse každý rok musíme meniť. Pred Vianocami odstránime minuloročné fotky a počas roka pridávame aktuálne. Až teraz sa tu cítim naozaj ako doma, každý kút môžem nazvať útulný a pri utieraní prachu sa striedame.
K výročiu originál
Manžel našu zbierku začal náhodou, keď pred tretím výročím sobáša stretol kamarátku Martinu Matlovičovú. Dávno sa nevideli a keď jej porozprával že je ženatý a už má 2 deti, namaľovala mu obrázok našej rodinky aj s akváriom.
Tak sme si začali na výročie (nie každé) kupovať pekný originál.
Po rokoch sme tento zvyk trochu upravili. Stačí kópia veľkého či malého obrazu. Tlač je už tak kvalitná, že aj rámar, čo nám dával rám na obraz od Fullu (vytlačenú kópiu v SNG) ho s rešpektom vzal do rúk so slovami, že originál od neho ešte nerámoval :-) .
Umenie našich detí
Najstaršia dcéra má umeleckého ducha. Jej obrázky vyžarujú silu. Jednu dobu sme mali jej zarámované obrázky všade. Bolo to však voči súrodencom neférové. Preto som túto výstavku zredukovala na zopár pekných kúskov od každého z nich. Pri pohľade na ne si zakaždým spomeniem aj na skvelé učiteľky, ktoré vedeli moje deti motivovať k vytvoreniu takých pekných obrázkov aj napriek tomu, že syn nemal výtvarnú rád a najmladšia dcéra je presvedčená, že nemá nadanie :-)
Z dovolenky obrázok
Prvý som kúpila vďaka mojej tvrdohlavosti. V kláštore Blaca v Chorvátsku. Pekná grafika s motívom miestnej čiernej kuchyne. Manžel sa ježil, že načo, veď sa sem ešte niekedy vrátime. Blaca pri požiari okolitých lesov čiastočne vyhorela, na čas ju uzavreli a my sme sa tam odvtedy nevrátili.
Tématické výstavy vo Viedni tiež poskytujú pohľad na nádherné skvosty výtvyrného sveta. Sem-tam sa nám podarí doniesť niečo pekné aj odtiaľ. Takže do zbierky mi chýba už len “Clivia in the garden” od pána Gerlacha. Poster z tohoto obrazu sa mi nepodarilo nikde nájsť. Asi nie je taký známy, aby jeho kópie niektorá galéria ponúkala na predaj.
