Ako zariadiť detskú izbu

Už som niečo písala o tom, ako zariadiť byt tak, aby rešpektoval potreby malých detí. Teraz sa zameriam na to, ako vhodne zariadiť detskú izbu, respektíve ako vytvoriť vhodný priestor pre deti. Aký motív má detská izba mať, dizajn nábytku, posteľné obliečky a farby na stenách sú už len čerešničkou na tortičke. Pred tým než ju položíte, zvážte čo by mala detská izba naozaj obnášať.

Vlastný priestor nemusí byť detská izba

Zo skúseností som pochopila, že vekové rozdelenie detí na škôlkarov, prvostupniarov, druhostupniarov a stredoškolákov má svoje opodstatnenie. Odrážajú dôležité vývinové obdobia u detí v týchto vekových rozpätiach. A podľa nich je vhodné prispôsobiť aj “detskú izbu”.

Napríklad dnes by som sa už nesnažila zariaďovať detskú izbu mojim deťom do troch rokov. Aj tak potrebovali tráviť najviac času so mnou a s manželom. Čo však každé z nich postupne potrebovalo, bol kútik, kam sa mohlo nerušene utiahnuť. Psychológovia tomu vravia, že zvládli separačnú úzkosť. Preto v predškôlkarskom čase dieťa potrebuje najmä nie veľký vlastný priestor mimo dohľadu dospelých. Stačí vyhradiť miesto v obývačke/kuchyni, kam sa uchýli, keď má potrebu byť samé.

Malý domček poskytne dieťaťu dostatočné súkromie aj v obývačke.

Centrá detskej izby

Keď už plánujete presťahovať dieťa do detskej izby (samostatnej alebo zdieľanej so súrodencami), myslite na dôležité centrá, ktoré by v izbe mali byť. Niektoré môžu byť zdieľané, niektoré by mali byť výhradným priestorom len jedného dieťaťa.

Centrum na hranie a prácu

Až kým dieťa nejde do školy, práca, učenie a hra sú preň totožné činnosti. Ideálne je, ak si tento prístup zachová aj počas školskej dochádzky :-). Takže do určitého veku (do začiatku 2. stupňa ZŠ) toto centrum obsahuje najmä stolík so stoličkou, police s hračkami, skladačkami a pracovným náradím (plastelína, farbičky). K tomu prináleží priestor na zemi, kde sa dieťa/deti môže hrať. Samozrejme rozmery a zloženie tohto centra sa vekom mení. Hračky sú postupne nahradené knihami, spoločenskými hrami, počítačom, tabletom, telefónom a rozľahlý priestor na hranie na zemi už nie je potrebný.

Centrum na prácu by malo mať každé dieťa zvlášť. Myslím tým pracovný stolík, za ktorým si má robiť najmä domáce úlohy.

Spoločné centrum

Aby mohli súrodenci spolu vychádzať čo najlepšie, je dobré, ak má každý z nich svoj vlastný privátny priestor, kde ho nik nemôže rušiť, keď si to neželá. Zároveň však na utužovanie vzťahov potrebujú “neutrálnu pôdu”, kde môžu tráviť čas spolu.

Na takéto centrum myslite najmä keď má každé dieťa samostatnú izbu. Najvhodnejší priestor pre spoločné centrum je pred detskými izbami. Malé deti tu potrebujú koberec a police s hračkami, s ktorými sa zvyknú hrať spolu. Napríklad skladačky, domček pre bábiky, spoločenské hry. Neskôr hračky vymeňte za kreslá alebo iné pohodlné sedenie. Teenageri sa aj tak najradšej vyvaľujú na mäkkých matracoch. A aj keď budú spolu len “pozerať do mobilu”, budú to robiť spolu.

Centrum oddychu

Pokiaľ majú vaše deti spoločnú izbu, nie je núdza o spoločné centrum. V tomto prípade dbajte, aby mali kvalitné centrum oddychu.

Miesto, kde si dieťa odpočinie nielen v noci, ale aj cez deň. Štandardne ho tvorí posteľ, nočný stolík s lampou a dostatočný priestor okolo. Pokojne môže práve toto miesto slúžiť ako výhradný osobný priestor. Stačí ho oddeliť jednoduchým pekným závesom alebo si pomôcť nábytkom. (obr. rozdelenie izby nabytkom, rozdelenie izby zavesom) Vznikne malá izbička, ktorú si dieťa zariadi podľa vlastného vkusu. Farba steny, bavlnené obliečky, typ lampy a poličky na knihy či hračky bude na jeho výbere.

Pomocou nábytku sa dá izba rozdeliť pre viacerých súrodencov. Každý má svoju osobnú zónu

Ešte jednoduhšie je rozdeliť izbu pomocou závesu.

Ak máte chuť pustiť sa do zložitejšieho projektu, môžete zvoliť náročnejšie varianty. Jednou sú postele v tvare domčeka. Pomerne finančne náročné a treba po určitom čase zmeniť na väčšie. No deťom zabezpečíte zdravý vývoj a veľa pekných spomienok na chvíle, ktoré strávili fantastickými hrami.

Náročnejší projekt je posteľ na mieru, ktorá slúži aj ako domček.

Centrum na obliekanie

Chodiť po kockách lega je horšie ako chodiť po uhlíkoch.

Myslite aj na to, že v okolí skrine dieťa potrebuje miesto, kde sa môže prezliekať. Oplatí sa ho situovať mimo priestoru na hranie. Najmä ak je vaše dieťa legofil a kocky lega sa váľajú na nečakaných miestach.

Toto centrum môže byť zdieľané všetkými deťmi len do určitého veku. V čase dospievania mnohé deti striktne vyžadujú súkromie.

Kde v dome umiestniť detskú izbu

Rozhodnúť sa, kde v dome detskú izbu umiestniť nie je jednoduché. Jej umiestnenie totiž okrem dispozície samotného domu závisí aj od veku dieťaťa. Formulovala by som pravidlo: čím je dieťa menšie, tým bližšie k obývačke by detskú izbu mohlo mať. Ak je to možné, nebojte sa detskú izbu postupom času premiestňovať a vzďaľovať od centra, kde trávite najviac času. Prospeje to deťom aj vám.

Napríklad nemá zmysel dávať malým deťom izby do podkrovia. Aj tak budú s vami na prízemí. A stredoškolák s vami neposedí v obývačke, radšej sa uchýli čo najďalej, aby ste ho zbytočne nemali pod kontrolou.

V našom dome sme najprv detskú izbu umiestnili vedľa kuchyne. Priestor tejto izby bol dostatočne veľký. Mohli sme si preto dovoliť každému dieťaťu urobiť malinkú izbičku na posteľ a stolík. A ešte im ostalo dosť miesta na spoločné centrum.

Táto detská izba rokmi prechádzala zmenami. Najprv sme pridali medzi kuchyňu a izbu dvere, ktoré sme zatvárali, aby sme ich nerušili, keď spali. Potom sme na vstupy do izbičiek pridali závesy, ktoré používali na miesto dverí, keď chceli súkromie. Potom začali dvere do kuchyne zatvárať deti, aby sme ich nerušili my :-).

Nakoniec, keď najmladšia dcéra vyrástla zo skrátenej postele, začali sme plánovať detské izby v podkroví a od kuchyne sa presťahovali do podkrovia. S manželom sa učíme rešpektovať ich súkromie a oni sa učia rešpektovať to, že komunikácia v rodine je dôležitá súčasť.