Zopár zásad pri zariaďovaní obývačky

Keď staviate dom, prirodzene plánujete aj to, ako zariadite jednotlivé izby. Podľa toho viete, ako rozvrhnúť ich tvar a rozmery. Iná situácia nastáva pri kúpe domu či bytu. Keď sa postavíte doprostred nezariadenej prázdnej obývačky, možno sa nebudete mať čoho zachytiť, čo by vás inšpirovalo k odpovedi na otázku ako ju zariadiť na útutlnú obývačku.
Keď som hľadala bývanie pre našu rodinu, prešla som veľa bytov a domov, kým sme našli ten náš. Jedna obývačka mi však dodnes utkvela v pamäti. Tak dobre zariadenú bývačku som dovtedy nevidela. Bola to neštandardná obrovská podkrovná miestnosť rozmerov 5×11 metrov, v ktorej som sa aj napriek týmto rozmerom cítila veľmi príjemne a nechcelo sa mi z nej odísť.

V obývačke sa cítime dobre len vtedy, keď je správne usporiadaná vďaka vopred určenému ohnisku.

Trvalo mi dlho, kým som pochopila čo túto miesnosť robilo dokonalou. Vlastnosti by som zhrnula do niekoľkých základných bodov:

Stredobod pozornosti, centrum obývačky

je miesto ktoré, prirodzene pritiahne pozornosť v miestnosti. Niečo ako základná téma. Môže to byť krb, krásne okno s výhľadom, veľká sedačka v tvare U, televízor, … Centrum vám môže poskytnúť sama miestnosť, alebo ho vytvoríte vy, usporiadaním zariadenia.
V tejto obývačke ich bolo hneď niekoľko a mohla som si vybrať, kam sa moja pozornosť uberie. Vďaka tomu nepôsobila dojmom veľkej miestnosti. V malej obývačke stačí vybrať jedno centrum, kam sa sústredia kroky každého návštevníka.
Nepodceňujte dôležitosť tohoto miesta, určite si ho, pretože okolo neho budete rozmiestňovať vhodný nábytok. Ak je to veľké okno, postavíte k nemu sedaciu súpravu a keď sa do nej pohodlne usadíte, budete sa dívať von oknom a sledovať čo sa deje za ním. Ak je centrom krb, tiež okolo rozmiestnite sedačku a kreslá, aby ste mali výhľad do ohňa. Nezabudnite však dodržať pravidlo prirodzeného toku.

Obývačka a jej prirodzený tok

O prirodzenom toku som už písala v článku “Stretnutie s architektom II”. V spomínanej obývačke ho tvorila zvlnená cestička pomedzi jednotlivými ohniskami. Ani do jedného však rušivo nezasahovala.
Prirodzený tok je, okrem iného, cestička cez miestnosť, ktorá vás dovedie k ohnisku. Napríklad v spálni od dverí k posteli z masívu, od kuchynskej linky k jedálenskému stolu. Aby bola pohodlná, nemala by mať ostré zákruty. Preto by toku nemal stáť v ceste žiadny nábytok. Napríklad kreslo – nielen že by prerušilo cestu, ale okolo takéhoto kresla by bolo rušno a nik by sa v ňom necítil pohodlne. Stálo by v “prievane”, ako tomu hovorím.
Pokiaľ vás tok priviedol až k sedačke, mal by vás do nej aj pohodlne usadiť. Preto musí byť medzi sedačkou a konferenčným stolíkom dostatočný priestor. Tak, aby ste si vedeli sadnúť aj do jej najvzdialenejšej časti. Nezabudnite však na ďalšie pravidlo:

Komunikačný priestor

Keď sa chcete s niekým pohodlne porozprávať, nemôžete pri tom naťahovať uši a krk aby ste ho počuli. Takže potrebujete nájsť tú správnu vzdialenosť medzi kreslami a gaučom. Ale takú, aby ste nezavreli tok. S týmto detailom sa oplatí trochu pohrať a vyskúšať rôzne varianty. Nebojte sa prekročiť hranice štandardných usporiadaní a vyskúšajte napríklad odtiahnuť nábytok od steny. Určite sa vám podarí umiestniť sedačku do stredu miestnosti aj mimo toku.
V obývačke, o ktorej tu píšem si pomohli aj ľahkými kreslami, ktoré si mohli postaviť kam práve potrebovali. Jedno miestečko s malým stolíkom na čítanie, spoločenské hry či rozhovor v súkromí. Druhé miesto pre viac ľudí, vytvorené dvoma gaučami. K nim bolo možné kedykoľvek pristaviť ďalšie kreslá.

Svetlo

Ďalší dôvod, prečo bola spomínaná obývačka taká útulná, bolo vyvážené osvetlenie jednotlivých centier. Okrem strešných okien vsadených na vhodných miestach použili rôzne typy lámp. Centrálne osvetlenie, stolové lampy a stojace svietidlá. Vždy umiestnené tak, aby osvetľovali priestor, kde sa chcete zdržiavať.

Predstavte si tmavú miestnosť s jednou peknou lampou. Sadnete si k nej, nie na opačný koniec izby. Svetlo nás prirodzene priťahuje. Keď tomuto princípu prispôsobíte aj osvetlenie obývačky a osvetlíte „ohniská“, budete sa zdržiavať práve v nich bez toho, že by ste sa na to potrebovali sústrediť.

Pri osvetlení je taktiež dôležité, do akej výšky svetlo dopadá. Vytvára to harmóniu a s jej pomocou viete ovplyvniť atmosféru.

Doplnky a ozdoby

Medzi gaučami bol pomerne veľký konferenčný stolík. Nie však príliš veľký, taký, aby bola dodržaná vzdialenosť na dobrú komunikáciu. Okrem neho mali v nábytku umiestnú sadu príručných stolíkov. Tie používali na kávu a koláčik, keď mali hostí. Konferenčný stolík pri kreslách bol o niečo menší, zato s dobrým odkladacím priestorom na spoločenské hry.
Konferenčný stolík by mal byť tak veľký, aby ste naň dočiahli z každého miesta sedačky či kresla. Ak z kresla nedočiahnete, môžete použiť malý kávový stolík, ktorý ľahko odložíte, ak by mal neprekážať.

Jednotlivé ohniská v tejto obývačke boli vymedzené nielen osvetlením, ale aj kobercami. Akoby vytvárali malé izbičky a zároveň vymedzovali tok-cestičku, po ktorej ste mali kráčať.
Správna veľkosť koberca je taká, aby ste doň umiestnili celé centrum. To znamená všetok nábytok, ktorý doň patrí. Niekedy postačí, aby na koberci stáli predné nohy veľkých kusov z nábytku. No pokiaľ chcete pomocou koberca vymedziť aj tok (cestičku), mal by byť dostatočne veľký.

Súkromie v jednotlivých ohniskách podporovali knižnice a skrinky. Boli čiastočne priehľadné – keď ste chceli, mohli ste sa pozrieť, čo sa deje v iných častiach miestnosti, no pritom ste boli ste dostatočne krytí.

Keďže sa táto obývačka nachádzala v podkroví, nemali žiadne miesto, kam by zavesili obrazy. Tento handicap kompenzovali fotografiami v rámoch postavených v knižniciach a soškami postavenými na zemi. Dokonca aj stojace lampy samé o sebe boli umeleckým kúskom. Nechýbala záplava kvetov, ktoré vďaka strešným oknám mohli stáť takmer kdekoľvek, pretože svetla v miestnosti bolo všade dosť.